Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ide o povinnosť, ktorej sa povinný rodič (ten ktorý platí výživné) nemôže zbaviť ani ju obmedziť dohodou s druhým rodičom, alebo samotným plnoletým dieťaťom.

Rodičia sa nemôžu platne dohodnúť na nižšom výživnom, než určil súd, ani na jeho nahradení inými plneniami, ako je napríklad kupovanie ošatenia či iných potrieb dieťaťa. Výživné sa spravidla platí k rukám rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie k rukám druhého rodiča.

Vyživovacia povinnosť rodičov nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Nezaniká automaticky dovŕšením plnoletosti ani prekročením veku 25 rokov, ako je to napríklad pri prídavku na dieťa. Rozhodujúcim kritériom je výlučne schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.

Zákon o rodine bližšie nedefinuje, kedy dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť. Obsah tohto pojmu závisí vždy od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Všeobecne je prijímaný názor, že dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť, ak je schopné samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť mala trvalý charakter. Náhodný či občasný príjem sa nepovažuje za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dieťa môže byť schopné samostatne sa živiť už po ukončení strednej školy, ak mu to umožňujú podmienky na trhu práce, alebo až po ukončení vysokoškolského štúdia. Ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vysokoškolskom štúdiu, súd spravidla konštatuje zánik vyživovacej povinnosti, keďže podmienka schopnosti samostatného živobytia už bola splnená. Ďalším príkladom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť je uzavretie manželstva dieťaťom s plnoletou osobu, ktorá je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu manželovi/manželke. Schopnosť dieťaťa zabezpečiť si vlastné živobytie súd posudzuje vždy individuálne.

Aj v prípade, že dieťa je reálne schopné samo sa živiť, súdom určená vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká automaticky. Povinný rodič musí podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Bez rozhodnutia súdu vyživovacia povinnosť naďalej trvá.

Rozhodnutím súdu o zániku vyživovacej povinnosti táto povinnosť nezaniká navždy. Ak dieťa neskôr stratí schopnosť samostatne sa živiť, napríklad v dôsledku nastúpenia na štúdium na vysokej škole, vážnej choroby alebo úrazu, rodičom môže opätovne vzniknúť povinnosť dieťa vyživovať. Po dovŕšení 18. roku života podáva návrh na určenie výživného na súde samotné dieťa.

JUDr. Lenka Jančovičová

Publikované 24 februára, 2026